Ivana Bóriková

PREDICTIVE VALUE OF THE MORSE FALL SCALE

Aim: The goal of this study was to analyse relevant research studies focusing on the testing of the predictive value of the Morse Fall Scale measuring device on hospitalized patients. Design: Literature review. Method: Search for full text research studies in Web of Science, Scopus, ScienceDirect, and Summon Discovery Tool (licensed electronic information databases), based on pre-established criteria, and key words, from 1989 to 2016. Results: Sensitivity values ranged from 31% to 98%, and specificity values ranged from 8% to 97% in 14 analysed studies. The predictive value of the tool in validation studies varies depending on the tested cut-off value, the type of clinical ward, the frequency of assessment, the size and age of the sample, and the length of hospitalisation; therefore, the validity of the results from one study cannot by extrapolated to the entire hospitalized population of patients. Conclusion: The predictive values of the Morse Fall Scale are not stable; they vary in clinical conditions according to various factors. When implementing a tool for a specific clinical ward, an optimum cut-off score must be established to ensure that preventative strategies do not require unnecessary effort on the part of the staff, and do not increase hospital costs. Keywords: falls, hospital, Morse Fall Scale, sensitivity, specificity, review.

Experience of nurses with in-patient aggression in the Slovak Republic

Cieľ: Cieľom studie bolo zistiť skusenosť sestier z ložkových oddeleni vybraných nemocnic vo vsetkých regionoch Slovenska s agresiou hospitalizovaných pacientov v obdobi posledneho roka. Design: Praca ma charakter kvantitativnej prierezovej studie. Metodika: Výskumný subor tvorilo 1 042 sestier s priemernou dĺžkou praxe 19,23 (± 10,96) rokov, z chirurgických, internistických, psychiatrických pracovisk a pracovisk intenzivnej starostlivosti. Zber udajov bol realizovaný pomocou sebaposudzovacej skaly Výskyt Agresie Pacientov voci Sestram (VAPS). Výsledky: V obdobi posledneho roka bolo konfrontovaných s agresiou pacientov 97,4 % sestier. So slovnou agresiou malo skusenosť 96,8 % sestier a s telesnou agresiou 83,3 % sestier. Najcastejsiu skusenosť s agresiou pacientov mali sestry pracujuce na pracoviskach psychiatrie a intenzivnej starostlivosti. Statisticky významný rozdiel bol vo výskyte agresie pacientov voci sestram na zaklade prevadzky. Sestry pracujuce vo viacsmennej prevadzke uvadzali vyssiu frekvenciu výskytu agresie pacientov oproti sestram v jednosmennej prevadzke. Nepotvrdil sa statisticky významný vzťah medzi vekom, dĺžkou praxe, vzdelanim sestier a ich skusenosťou s agresiou pacientov. Zaver: Studia poukazuje na skusenosti sestier s roznymi formami agresie pacientov, poskytuje dokazy o aktualnosti problemu. Výsledky možu byť východiskom pre systematicke hodnotenie faktorov vzniku a manažment agresie. Implementacia preventivnych strategii v klinickej praxi je nevyhnutna.

NURSES’ EXPERIENCE AND ATTITUDES TOWARDS INPATIENT AGGRESSION ON PSYCHIATRIC WARDS

Cieľ: Zistiť frekvenciu výskytu foriem agresie hospitalizovaných pacientov voci sestram na psychiatrických oddeleniach; identifikovať ich postoj k agresii pacientov, k faktorom podmieňujucim jej vznik a k manažmentu agresie. Zistiť rozdiely medzi sestrami vo vzťahu k vzdelavacej aktivite zameranej na problematiku agresie pacientov. Design: Kvantitativno-prierezova studia. Metodika: Výber respondentov bol zamerný. Subor tvorilo 223 sestier s priemernou dĺžkou praxe 21,27 (± 11,41) rokov. Zber udajov bol realizovaný sebaposudzovacimi skalami Výskyt Agresie Pacientov voci Sestram (VAPS), Attitude Towards Aggression Scale (ATAS), The Management of Aggression and Violence Attitude Scale-Likert (MAVAS-L). Výsledky: 98,58 % sestier malo v poslednom roku skusenosť s agresiou pacientov. V subore prevladal negativny postoj k agresii pacientov. Najvacsi suhlas sestry vyjadrili s internými faktormi podmieňujucimi vznik agresie pacientov. Z metod manažmentu agresie vyjadrili najvacsi suhlas s použitim medikamentoznej liecby a obmedzovacich prostriedkov. Neutralny postoj zaujali k použivaniu netelesných prostriedkov. Vek sestier mal vplyv na suhlas s nazorom o význame interných faktorov podmieňujucich agresiu pacientov a s použivanim medikamentoznej liecby i obmedzovacich prostriedkov. Zaver: Vysoke percento sestier ma osobnu skusenosť s roznymi formami agresie. Prevladal negativny postoj k agresii zdorazňujuci vplyv interných faktorov. Postoj sestier k agresii pacientov ma vplyv na výber strategii manažmentu agresie.

SELECTED INDICATORS OF MENTAL HEALTH IN THE ELDERLY - THE PARTICIPANTS THE UNIVERSITY OF THE THIRD AGE

Cieľ: Cieľom výskumnej studie je identifikovať vybrane ukazovatele psychickeho zdravia, ako su zmysel života, preživanie pohody, nadeje, pritomnosti osamelosti a depresie, u seniorov absolvujucich univerzitu tretieho veku vo vzťahu k ich pohlaviu, veku. Design: Praca ma charakter kvantitativnej studie. Metodika: Výber respondentov bol zamerný. Výskumný subor tvorilo 147 seniorov s priemerným vekom 67,4 (± 4,9) roka zucastnených na vzdelavani na Univerzite tretieho veku Jesseniovej lekarskej fakulty Univerzity Komenskeho. Zber udajov bol realizovaný pomocou sebaposudzovacich skal - Skaly životnej zmysluplnosti, Snyderovej skaly nadeje, Skaly emocionalnej habitualnej subjektivnej pohody, Skaly osamelosti a Geriatrickej skaly depresie. Výsledky: Seniori v priemere považovali svoj život za zmysluplný, vyjadrili vysoku mieru preživania nadeje. Prevažovalo u nich preživanie pozitivnych emocii nad negativnymi. Identifikovali sme u nich pritomnosť nizkej miery osamelosti a nezistili sme pritomnosť depresivnej nalady. Medzi suborom žien a mužov sme identifikovali statisticky významne rozdiely z hodnotených ukazovateľoch psychickeho zdravia iba pri frekvencii pozitivnych pocitov. Zaver: Studia poukazuje na pritomnosť salutogennych faktorov psychickeho zdravia v subore seniorov v procese aktivneho starnutia. Výsledky možu byť východiskom pre implementaciu preventivnych strategii v klinickej osetrovateľskej praxi.